Atletika

Atletika je zbierka športových disciplín, ktorá zahŕňa behanie, skákanie, hádzanie a chôdzu. O výsledku pretekov rozhoduje konečné umiestnenie alebo meraný čas. Pri skokoch vyhrá športovec, ktorý dosiahol najvyššiu výšku pri meraných pokusoch. Pre jednoduchosť súťaží, a bez nutnosti drahého vybavenia, je atletika jedným z najčastejších športových súťaží na svete.

Atletika je predovšetkým šport pre jednotlivcov, s výnimkou napríklad štafety alebo súťaží, ktoré kombinujú výkony jednotlivých atlétov.

Organizovanie pretekov atletiky sa dá sledovať až do starovekých olympijských hier okolo roku 776 pred našim letopočtom. Pravidlá a formát moderných hier v atletike boli definované v západnej Európe a Severnej Amerike v 19. a na začiatku 20. storočia, a potom sa rozšírili do ďalších častí sveta. Väčšina moderných súťaží najvyššej úrovne sú vykonávané podľa IAAF a jej členských zväzov.

Atletické súťaže tvoria centrálny programový bod olympijským hier. Tieto zahŕňajú bežecké disciplíny okolo trate, behanie maratónu a preteky v chôdzi. Športovci s telesným postihnutím súťažia na Letných paralympijských hrách a na majstrovstvách sveta IPC.

Slovo atletika je odvodené z gréckeho athletes čo znamená športovec alebo bojovník. Pôvodne bol tento pojem používaný na pomenovanie akejkoľvek športovej súťaže všeobecne, ktorá bola založená na fyzickom výkone ľudí. V 19. storočí, termín atletika získala užšiu definíciu v Európe a začal popisovať športové aktivity beh, chôdza, skákanie a hádzanie. Táto definícia platí predovšetkým pre románske oblasti a Veľkú Britániu. Vo väčšine Severnej Ameriky je slovo atletika synonymom pre šport všeobecne. Zachovalo sa teda viac historické použitie termínu.

Atletické súťaže v behu, chôdzi, skákaní a hádzaní patria medzi najstaršie zo všetkých športov a ich korene sú prehistorické. Udalosti z atletiky boli zobrazené na ilustráciách v staroegyptských hrobkách a objavili sa v hroboch už okolo roku 2250 pred naším letopočtom. Taktiež poznáme rôzne atletické športy z keltských festivalov a hier v Írsku, ktoré boli založené okolo roku 1800 pred našim letopočtom. Originálnym a jediným dejiskom prvých olympijských hier v roku 776 pred naším letopočtom bol štadión. Okolo štadiónu sa usporiadali rôzne súťaže v behu, neskôr boli disciplíny rozšírené o hádzanie a skákanie. Do atletiky sa vtedy rátal aj antický päťboj. Atletické súťaže tak prebehli aj u iných Panhelenických hier, ktoré vznikli neskôr okolo 500 pred našim letopočtom.

Medzi dnešné najobľúbenejšie atletické športy patrí napríklad aj bez cez prekážky alebo trojskok.

Súťažiaci pri ňom šprintujú pozdĺž bežeckej dráhy a pred skokom sa odrazia od drevenej dosky. Po odraze nasleduje prvé pristátie ľavou (pravou) nohou. V ďalšej fáze je skok ukončený na opačnej noha a potom nasleduje skok priamo do pieskoviska. Prejdená vzdialenosť, od okraja dosky k najbližšiemu zárezu v piesku k nej, sa potom meria. Faul nastane vtedy – a skok sa potom nemeria – ak športovec stúpi mimo drevenej dosky a bude mať tzv. prešľap.

Prekážkový beh je atletický šport, ktorý zahŕňa beh a skákanie cez prekážky pri vysokej rýchlosti. Skok cez prekážku je súčasťou atletiky na olympijských hrách. Nastavené prekážky, ktoré musí každý športovec preskočiť, sú vysoké 68-107 centimetrov. Ak tak neurobíte, môže dôjsť k diskvalifikácií. Štandardný prekážkový beh má 110 metrov pre mužov a 100 metrov pre ženy. K dispozícii je tiež 400m prekážkový beh pre mužov aj ženy.